„Do rekonštrukcie sa investuje príliš málo“

Die Presse: Budete so mnou súhlasiť, keď poviem, že ste víťazom krízy? 

Andreas Kraler: Naša spoločnosť absolútne profitovala z krízy: na jednej strane z pandémie koronavírusu a na druhej strane zo zmeny klímy. 

Inými slovami, dvojnásobný víťaz krízy. 

Najskôr ale treba pomenovať krízu: Som presvedčený, že napriek všetkému sa klimatická kríza ešte nedostala do mysle každého a že musí dôjsť k zmene. Platí to aj pre transformácie budov smerom k udržateľnosti. 

Toto patrí do Vašej oblasti podnikania. Ale kam je potrebné, aby sa ešte dostala: do mysle súkromných osôb alebo povedomia štátu? 

Všade. Ide o to, že transformácia smerom k ekologickej budúcnosti nás bude niečo stáť a musí byť jasné, kto za to všetko zaplatí, spotrebitelia a priemysel to sami nezvládnu. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná aj pomoc verejného sektora.

Podľa Vášho názoru sa tomu venuje príliš málo pozornosti? 

Áno, najmä v prípade budov sa do rekonštrukcie investuje príliš málo. Je to aj preto, že mnohé budovy vlastní verejný sektor. Ten by mal ísť pozitívnym príkladom, potom ho budú nasledovať mnohí ďalší. Staviteľ súkromného domu vie, že ak investuje do izolácie a nových okien, ušetrí náklady na energiu.

Súkromné osoby však môžu plánovať aj dlhodobejšie ako politici. 

Vždy by sa malo myslieť na životný cyklus budovy. Všetky budovy z predvojnového obdobia sú stále tu. Boli postavené tak udržateľne, že existujú aj o 100 rokov neskôr. 

Späť k druhej kríze: Počas kovidu sa bývanie stalo dôležitejším. 

Počas pandémie mnohí investovali do vlastných domovov, hlavne preto, že cestovanie nebolo možné a ľudia chceli skrášliť svoje domovy. Takže to určite pomohlo.

Výsledok ukazuje nárast predaja o 13 percent v roku 2022. Sú príčinou krízy? 

Už v roku 2021 sme chceli prekonať hranicu 200 miliónov predajov, ale, bohužiaľ, nevyšlo to kvôli oneskoreným dodávateľským reťazcom. Ak by bolo všetko normálne dostupné, túto hranicu by sme už prekročili. Malo to za následok určitý výkyv, ktorý mal teraz vplyv na rok 2022. Došlo aj k zvýšeniu cien, ale rástli sme vo všetkých oblastiach. Je zrejmé, že určité dotácie určite pomohli urýchliť obnovu budov. 

Takže zisk porastie podobne? 

Máme dobrý rok, ale tento rok je ťažšie dosiahnuť dobrý výsledok ako dobrý obrat. Zvýšené ceny a mzdy nezvyšujú obrat, takže utrpí zisk. Všetky náklady, ktoré sa počas roka zvyšujú, nemôžete implementovať priamo na trh, nie je to možné

Koľko sa rozdelí? 

100 percent zisku zostáva v spoločnosti – za posledných 64 rokov. Nepracujeme na obohatení rodiny majiteľov, ale chceme, aby sa spoločnosť odovzdala ďalšej generácii. Našou požiadavkou však je, aby každý člen rodiny, ktorý pracuje v spoločnosti, mal nárok na plat zodpovedajúci pozícii. 

Ceny hliníka v dôsledku vojny masívne vzrástli. Ako veľmi v dôsledku toho trpí vaša spoločnosť? 

Tvrdo nás to zasiahlo, ale ceny hliníka na burze sa teraz opäť do určitej miery ustálili. Cenová politika však závisí aj od príslušnej lisovne: Naše zmluvy uzatvárame v rôznom čase. Musíte sa snažiť udržať ceny rovnaké v určitom rámci.

Ale to bolo minulý rok sotva možné, však? 

Snažili sme sa zabezpečiť to, čo sme dostali, takže na cene už nezáležalo. Vzhľadom na narušené dodávateľské reťazce išlo len o to, aby sme niečo dostali a zabezpečili objem, aby sme mohli dodať. To bola najväčšia výzva, ale zvládli sme ju dobre.

Vedú takéto krízy k novým vzťahom s dodávateľmi? 

Našou stratégiou je, že máme len dodávateľov z Európy. Ak chcem navštíviť dodávateľov, aby som videl, ako prebieha výroba, chcem to stihnúť do jedného dňa. Mimo Európy by to nebolo uskutočniteľné. 

Dokážete sledovať dodávateľské reťazce vašich dodávateľov? 

V mnohých oblastiach je to otázka dostupnosti materiálov. Elektronické súčiastky sa nevyrábajú na celom svete, sú takmer dostupné iba v Ázii. Vtedy ste od toho závislí. 

Bude možné udržať si konkurencieschopnosť s európskymi výrobnými cenami? 

Keď zoberieme do úvahy celkový proces, od spolupráce až po náklady na logistiku a následnú starostlivosť, myslím si, že je lacnejšie, ak materiál pochádza z Európy. Európu vnímame aj ako náš hlavný trh, a preto tu chceme mať svoju pridanú hodnotu.

Oceňujú to zákazníci? 

Zákazníci pripisujú dôležitosť tomu, kde skutočne prebieha výroba. Vyrábame v Rakúsku a Nemecku, a to je určite rozhodovacie kritérium. 

Do akej miery je možné preniesť zvýšenie cien? 

To sa môže preniesť len v obmedzenej miere. Samozrejme, ak neexistujú fixné zmluvy, je väčší priestor, ale ceny sa stále dajú upraviť len mierne. Netreba zabúdať, že niektoré náklady zostanú aj v budúcnosti vysoké, napríklad mzdové náklady. Aj keď inflácia opäť klesne, mzdové náklady sa automaticky neznížia.

Aká je hranica koncových spotrebiteľov, pokiaľ ide o zvýšenie cien? 

To závisí od produktu a trhu – ale všetko nad 15 percent bude veľmi ťažké.

Vaša výroba je energeticky náročná. 

Od roku 1996 máme vlastnú vodnú elektráreň a vyrábame tak vlastnú elektrickú energiu. Vykurujeme biomasou a tým máme udržateľnú výrobu. 

Mať vlastnú elektráreň je nezvyčajné. 

Môj otec bol vizionár. Slnko je médium, s ktorým sa hráme a pracujeme, ale keď prší, nemá žiadny prínos pre našu ochranu pred slnkom. Z toho sa zrodila myšlienka vybudovať vlastnú vodnú elektráreň.

Koľko z vašich potrieb elektriny pokrýva? 

Predávame 100 percent elektriny, ale nakupujeme to, čo potrebujeme, a stále máme prebytok.

Rodinný podnik: Ako jednoducho sa dá prevziať takáto spoločnosť? 

Ide o transformačný proces, ktorý sa neuskutoční zo dňa na deň. Môj otec je stále v dozornej rade, a preto vedieme dobré a intenzívne diskusie o mnohých témach. Má viac ako 55 rokov skúseností a som veľmi vďačný, že je stále k dispozícii. Na druhej strane, samozrejme, každý má svoje vlastné nápady a chce ich realizovať. Napokon to funguje prostredníctvom debaty a ochoty posunúť spoločnosť vpred. To si vyžaduje otvorenosť a ochotu diskutovať na oboch stranách. 

Takže ste to nikdy nevnímali ako príťaž? 

Nie, je pre mňa potešením a úlohou pokračovať v rodinnom podnikaní a opatrne zaobchádzať s dedičstvom. Chcem podnik posunúť ďalej a riadne sa oň postarať.

Máte dve dcéry. Aká je pravdepodobnosť, že obe budú pokračovať v podnikaní?? 

Staršia dcéra v súčasnosti študuje ekonómiu v Innsbrucku a mladšia dcéra tiež navštevuje módnu školu v Innsbrucku. Prial by som si, aby jedna alebo druhá pracovala v spoločnosti, ale ako otec im ponechávam slobodnú možnosť vytvoriť si vlastnú budúcnosť a budem ich v tom podporovať. 

Máte stanovené zámery v prípade, že spoločnosť prevezme jedna z dcér? 

Myslím na to takmer každý deň. Netýka sa to však len mojich dcér. Mám tri sestry, ktoré tiež majú svoje deti, a, samozrejme, sú tiež spolumajiteľkami. Úlohou bude sprevádzať až do určitého bodu a potom sa úplne stiahnuť. Slobody sú dôležité pre rozvoj, ale aj na robenie chýb. Je dôležité, aby sa človek s chybami správne vysporiadal a poučil sa z nich.

Aká je vaša kultúra z hľadiska chýb? 

V rodine otvorene hovoríme o výsledkoch a veciach, ktoré sa tak dobre nevyvíjali. Chceme sa z toho poučiť, nikdy však neukazovať prstom na ostatných, ale vždy konať v záujme spoločnosti.